Po finálnej úprave kávy v mieste jej produkcie (mokrý, alebo suchý spôsob) je káva expedovaná do krajín spotreby. Káva je distribuovaná v jutových vreciach a aj produkcia kávy je udávaná vo vreciach.

 

Najčastejšie ide o 60 kg vrecia, ale môžeme sa stretnúť aj s ľahšími, aj s ťažšími. Svetová produkcia je okolo 120 miliónov vriec ročne, z tohto na okolo 40% pripadá na Bralíziu. Najväčšími odberateľmi sú USA (30 %)  a Európa (35 %). Z európskych krajín je najväčším importérom Nemecko, najusilovnejších konzumentov kávy nájdete však v severských krajinách. Na severe, kde slnko rýchlo vystrieda dlhá noc, je spotreba kávy až 11 kilogramov na osobu za rok. Keď si uvedomíme, že tento ukazovateľ zahŕňa aj malé deti a kofeínových abstinentov, je toto číslo úctyhodné.

Cesta upravenej (stále však ešte zelenej) kávy však nie je úplne priamočiara. Kávu nakupujú obchodníci na kávovej burze, podobne ako sa obchoduje s akciami na burze cenných papierov. Znie to možno neuveriteľne, ale obchod s kávou dosahuje v absolútnych číslach druhý najväčší objem po obchode s ropou. Najväčší hráči kávovej burzy (ide o štyri firmy) ovládajú až 80 % obchodu a nakupujú hlavne pre svoju distribučnú sieť. Menšie firmy nakupujú u obchodníkov – burzových maklérov, ktorí väčšinou sídlia v prístavoch. V Európe sú týmito prístavnými mestami hlavne Hamburg a Antverpy. Niektorí obchodníci s gurmánskou kávou majú zmluvne zaviazané plantáže, na ktorých dozerajú na celý proces rastu, zberu a spracovania kávy. Ďalší špecializovaný obchodníci, ale aj niektorí producenti majú dokonca vlastné plantáže. Nakúpená zelená káva putuje z prístavu priamo do pražiarní. Výnimku tvorí káva určená na výrobu bezkofeínovej kávy. Tie putujú do tovární na dekofeináciu.