Podľa legendy kávu objavil etiópsky pastier, ktorý si všimol, že jeho kozy požierajú červené plody kávovníka a ich následné správanie je divné. Kozy sú aktívne a veľa vydržia. Sám teda čerešne okúsil a zistil, že sú celkom chutné zbavia ho únavy. Postupne sa káva začala konzumovať v širšom meradle.

Z Etiópie sa dostala do Turecka, kde z nej začali variť nápoj, ktorý nazvali qahwa. Nefermentované semená boli pod prísnou kontrolou Arabov, ktorý na ňu mali monopol (z toho názov arabika) a nemohli sa dostať z krajiny. Okolo roku 1650 moslimský pútnik Baba Budan vyviezol prvé semená a začal ich pestovať v južnej Indii. Káve sa tam začalo dariť a potomok Babovej kávy je dnes oficiálna varieta Old Chick a predstavuje približne tretinu indickej produkcie. Francúzi inšpirovaný Indiou skúšali pestovať Babove semená v južnom francúzsku, ale neuspeli, keďže kávovník netoleruje ani najmenšie mrazíky. Holanďania začali pestovať Babove semená na Jáve, kde sa pestujú dodnes.

V roku 1715 dal francúzsky kráľ Louis XIV, milovník kávy priviesť do Paríža kávovník. Strom prekonal dlhú púť z arabského prístavu Mocha na Jávu, odtiaľ do Holandska a následne do Paríža. Pre tento strom, nazvaný vznešený (nóbl) ker bol postavený prvý skleník na svete. Kávovníku sa darilo, začal kvitnúť plodiť a zohral kľúčovú úlohu v šírení kávovej kultúry po svete. Z tohto kríka pochádzajú milióny kávovníkových krov v pestovaných súčasnosti v centrálnej a južnej Amerike. V roku 1720 bol vznešený ker dovezený na Martinik v karibiku. Odtiaľ sa rozšíril na Haiti, do Mexika a celej karibskej oblasti.

Vznešený ker sa neskôr dostal na francúzsky ostrov Reunion v Indickom oceáne, nazývaný aj Ostrov Bourbonu. S americkou whisky však nemá bohužiaľ nič spoločné. Varieta predstavuje najznámejšie svetové kávy a to brazílsky Santos a mexickú Oxacu.