Káva z Jemenu

Aj keď meno káve dal prístav Mocha, káva sa pestuje vo vnútrozemí, na úrodných terasách v jemenských horách dosahujúcich až 300 m n. m. Na týchto horských terasách, chránených pred priamym slnkom, sa pestuje a spracováva káva tradičnými metódami ako pred 300 rokmi.

V škôlkach sú zo semien vypestované priesady, ktoré sú vysádzané na vysokohorské terasy. Prirodzený nedostatok vlahy si vyžaduje umelé zavlažovanie, následkom čoho je káva pestovaná pri relatívne nízkej, ale konštantnej pôdnej a vzdušnej vlhkosti. Výsledkom sú malé, ale veľmi tvrdé zrnká kávy. Všetka jemenská káva sa spracováva suchou cestou, sušením na slnku. Počas sušenia sa suší celý plod a semeno sa oddelí až po vyschnutí v mlynoch. Aj preto je káva divoká, zrná malé, no výraznej chuti s mohutným telom. Taktiež pestované variety sú ako pred stovkami rokov a pochádzajú z prvej domestikovanej variety "heirloom". Najčastejšie pestované variety sú Ismaili a Matari. Častokrát sú však zamieňané s regiónmi a miešajú sa.

Hlavné oblasti, kde sa pestuje káva, sú: Ahjeri, Anisi, Buraee, Haimi, Harrazi, Ismaeili, Mahweeti, Matari, Wosabi, Raimi, Safani, Udayni a Yafi.

Najznámejšia jemenská káva je Matari. Pochádza z Bani Mattar, ktoré leží západne od hlavného mesta Jemenu Sana'a. Zrnká tejto kávy majú nepravidelný tvar a sú dosť malé. Farba jemenskej kávy je svetlo zelená až žltozelená. Oproti krásnym, pravidelným a veľkým zrnám stredoamerických káv vyzerajú dosť biedne. Ich chuť je však výnimočná. Komplexná s mohutným telom, divoká s jemne korenistými tónmi.

Ďalším regiónom je Ismaili. Nachádza sa v horskej oblasti Jabal Bani Ismael na západ od Sana'a. Je to najraritnejšia a najmenšia káva vôbec. S veľkou pravdepodobnosťou ide o najstaršiu v súčasnosti pestovanú kávu. Káva ma mohutné telo s orieškovou a čokoládovou dochuťou.

Často sa môžeme stretnúť s kávou označenou ako Sanani. Nejde však o región, ale o zmes káv z celého Jemenu miešanú v hlavnom meste, odkiaľ je exportovaná do sveta, často pod názvom Mocha, alebo Mocha Sanani.

Ako sme spomínali, káva je pestovaná vo veľmi ťažkých podmienkach, čoho výsledkom sú veľmi tvrdé zrnká. Tieto zrná si vyžadujú aj špecifický prístup pri ich pražení. Kávu je potrebné pražiť dlhšie a pri vyššej teplote. Navyše, nemôžeme sa orientovať len podľa farby zŕn pri pražení, pretože káva je spracovávaná suchou cestou a zrná sú nerovnomerne vyfarbené. Ďalšou záludnosťou pri pražení nepraných káv je pomerne častý výskyt kamienkov, prípadne iných nečistôt, na čo si treba dať pozor, pretože si to môže odniesť mlynček.

Súčasná produkcia kávy je 150 000 60 kg vriec, z toho sa exportuje len 30 000. V krajine nie je nejaká regulačná autorita, takže ani káva nie je kategorizovaná. Všetky variety produkujú malé zrná, takže sa nekategorizuje ani podľa veľkosti. Označenie kvality závisí od lokálnych dealerov.

Najčastejšia kategorizácia:

• Grade C: káva prijatá z fariem (obsahuje drobné kamienky, nečistoty rozlámané zrná),
• Grade B: strojovo čistená a triedená káva,
• Grade A: ručne zbieraná a triedená káva.

Na záver môžme povedať, že jemenská káva je vzácna, divoká a na trhu špecialitných káv (specialty coffee) aj dosť drahá. Jej cena je troj až štvor násobne vyšia od priemeru.