Domáci roaster na plynový sporák
Aj keď len málo ľudí milujúcich kávu sa pustí domáceho praženia kávy, tí čo to už vyskúšali, objavili skutočné čaro v premene surových zelených zŕn na omamne voňavú najčerstvejšiu kávu. Domáce praženie dá každému fajnšmekrovi možnosť priložiť ruku k dielu a podieľať sa priamo na vytváraní chute svojho obľúbeného nápoja.
Áno, je to práve praženie, ktoré najviac ovplyvňuje výslednú chuť kávy a domáce praženie vám umožňuje vyhovieť vašim chuťovým bunkám v najväčšej miere. Chce to len trochu zdravej posadnutosti a vôle popasovať sa s prípadnými prvotnými neúspechmi.
Ako na to?
Najbežnejší a zároveň najjednoduchší spôsob domáceho praženia je na klasickej panvici. Tento spôsob sme si už predstavili v minulosti. Kladnou stránkou je jednoduchosť a dostupnosť pre každého. Základnou nevýhodou je nerovnomernosť praženia, pretože kým niektoré zrna už môžu byť takmer zhorené, iné sú ešte nedopražené. Samozrejme, nemusí to byť také tragické, ale sotva sa nám podarí upražiť jednoliatu kávu.
V snahe zdokonaliť svoje domáce praženie som sa rozhodol technicky priblížiť k technológii profesionálneho praženia v rotačných bubnoch. Z bežne dostupných vecí a materiálov som si vyrobil vlastný bubnový pražiaci stroj. Hlavnú časť – bubon, som vyrobil z konzervy na ovocie. Cez os konzervy prechádza závitová tyč pevne priskrutkovaná k protiľahlým stenám konzervy. Na jednej strane som vyrezal otvor a s pomocou pántu a patentu na uchytenie vyrobil dvierka. Aby sa káva v bubne dobre premiešavala, pozdĺž vnútorného plášťa bubnu som natiahol dve plechové rebrá uchytené na oboch koncoch konzervy. Ďalšou dôležitou časťou bola výroba stojanu na bubon tak, aby vyhovoval plynovému sporáku. Použil som plech z darčekového balenia maslových sušienok. Vytvoril som plášť s obdĺžnikovým pôdorysom so zarážkami na pevné uchytenie na sporák. Bubon je uchytený o podstavec v pánte, v ktorom sa otáča os a slúži nám na vyklopenie upraženej kávy, aby mohlo čo najrýchlejšie dôjsť k jej ochladzovaniu. Na protiľahlej strane podstavca je len výrez na uchytenie osy počas praženia. Na tejto strane som os zahol do tvaru kľuky tak, aby som pomocou nej mohol otáčať bubon.
Praženie: Surovú kávu cca 120-150 g nasypem cez dvierka do bubnu a zaistím. Prvú minútu pražím na silnejšom ohni, aby sa „stroj" zahrial, a potom už prebieha praženie na najslabšom plameni. Po zhruba 9-10 minútach sa z bubna začína výrazne dymiť a vypadávať uvoľnené šupky. V tomto čase začína prvé pukanie, ktoré trvá približne 1-1,5 minúty. Nasleduje prestávka a druhé pukanie po cca. 13-tich minútach od začiatku praženia. Druhé pukanie je intenzívnejšie než prvé a v tomto čase zvyknem odstaviť plyn. S pomocou kuchynskej rukavice otvorím dvierka na bubne a celý bubon preklopím tak, aby sa káva vysypala do pripraveného sitka. Nasleduje fáza chladenia, najlepšie na balkóne. Aby som urýchlil chladenie, presypávam kávu z jedného sitka do druhého. Zároveň sa tak zrnká zbavia všetkých prebytočných šupiek. V porovnaní s pražením na panvici sú zrnká očividne upražené rovnomernejšie. Kávu nechám ešte chvíľu odpočívať a prvú degustáciu si doprajem po hodine. Takto pripravenú domácu kávu by som prirovnal k čerstvo upečenému, ešte teplému, voňavému chlebu.
Viac fotografii si môžete pozrieť na našej stránke na Facebooku.
Ivan Viglašsky